Disciplína ako zrkadlo sebalásky
To, ako pristupujeme sami k sebe s cieľom dosiahnuť vnútornú disciplínu, je kľúčové v tom, či nám cesta dosahovania úspechu prináša radosť.
Dĺžka čítania
5 min.
Jana Balážová
05 Feb 2021
Bez disciplíny sa len ťažko dajú dosiahnuť ciele a plniť si životné sny a túžby. Má ju v sebe každý jeden z nás. Rozdiel je len v tom, v akej miere jej dovoľujeme ovplyvňovať a tvarovať náš život a dávať jej priestor na prejavenie sa.
To, či si sami o sebe myslíme, že sme dostatočne disciplinovaní, je už iný príbeh. Môžeme sa o sebe domnievať, že nám disciplína chýba, a preto nám šťastie a úspech stále unikajú pomedzi prsty. Na druhej strane, sú aj takí z nás, ktorí majú pocit, že sú disciplinovaní až príliš, a preto im v živote, napriek splneným cieľom, uniká radosť, ľahkosť, hravosť či vášeň.
Nie je disciplína ako disciplína
Existuje mnoho tipov a trikov ako popracovať na svojej disciplíne. Z môjho pohľadu je však oveľa zásadnejšie posvietiť si na svoju disciplínu z iného uhla pohľadu. Nie je totiž disciplína ako disciplína. Ako to myslím? V snahe stať sa disciplinovaným človekom sa v nás toho deje oveľa viac, než si mnohí uvedomujeme.
To, ako pristupujeme sami k sebe s cieľom dosiahnuť vnútornú disciplínu, je kľúčové v tom, či nám cesta dosahovania úspechu prináša stále viac vnútornej slobody, alebo naopak, či v nás upevňuje pocit, že nám stále niečo chýba.
Ako sa cítim sám so sebou?
Je dôležité zistiť, ako sa vnútorne vlastne máme a cítime v prístupe, ktorý si sami k sebe volíme. Frustruje nás to? Cítime sa sami sebou utlačovaní alebo sa pri tom cítime bezpečne a dôverujeme vlastným krokom, pravidlám a rituálom, pre ktoré sme sa sami rozhodli? Využívame, v snahe byť disciplinovaní, celý náš potenciál, alebo sa skôr v niečom blokujeme a potláčame?
Na dosiahnutie disciplíny väčšinou využívame dva prístupy. Jeden by sme mohli, pre lepšiu predstavu, pomenovať VOJENSKÝ STRATÉG. Druhý prístup nazvime LÁSKAVÝ OCHRANCA.
Oba prístupy majú, nepochybne, dobré zámery i šľachetné ciele. Rozdiel medzi nimi je v tom, aké dlhodobé následky nám využívanie ich služieb do života prináša. Poďme si ich teda predstaviť bližšie.
VOJENSKÝ STRATÉG
V tomto prípade ide o našu podosobnosť, ktorá v nás dosahuje disciplínu prostredníctvom tvrdosti, prísnosti a nekompromisnosti. Vojenský stratég má skvelý talent v taktizovaní a aj v manipulácii. Život vníma ako boj, ktorý musí vyhrať. Inak povedané – musí dosiahnuť úspech a skvelé výsledky. Vojenský stratég si je tiež vedomý toho, že víťazstvo si vyžaduje aj nejakú obetu.
To, ako sa máme vovnútri, ako sa cíti naše srdce, to už je druhoradé. Naše srdce a vnútro sa voči hrubej sile a ignorancii vojenského stratéga neustále vzpierajú, no márne.
Ak sa necháme ovládať vojenským stratégom, tak naozaj dokážeme dosiahnuť skvelé výsledky. Stojí nás to ale veľmi veľa – niečo z nás musíme obetovať. Tým niečím sú naše vnútorné potreby a túžby nášho srdca. Deje sa to presne štýlom, na aký je vojenský stratég naučený – v boji musia, v mene víťazstva, padnúť aj jeho muži. On to považuje, vo svojej podstate, za správne a úplne legitímne.
Ako o sebe zistíme, že sme povolali „do služby“ vojenského stratéga
Nedá sa predpokladať, že naša disciplína je v nás aktivovaná rovnomerne počas celého života. V skutočnosti u väčšiny ľudí funguje v určitých obdobiach a vo, viac alebo menej, pravidelných fázach.
Niekedy sa môžeme pristihnúť, že sme voči akémukoľvek režimu úplne ľahostajní a naše dni nemajú žiadnu pevnú štruktúru. Inokedy, keď sa po takomto období, na seba nahneváme, tak to vieme preklenúť do ultra krátkodobého alebo mierne strednodobého stavu nastolenia disciplíny. Priemerný človek neustále lavíruje v rôznych odtieňoch týchto fáz.
Práve tieto sínusoidy nám dokážu napovedať, že v našich životoch sa často opierame o vojenského stratéga. Chvíľu to s jeho povahou vydržíme, lebo vieme, že nám vie byť veľmi nápomocný a posunúť nás v živote vpred. No potom, keď sme z neho úplne otrávení, vyčerpaní z energie a unavení zo života, volíme vnútornú anarchiu.
Vnútorné monológy
Ďalším spôsobom, ako si uvedomiť, že sme v sebe zapli nášho vojenského stratéga, je načúvanie našim vnútorným monológom. Keď sme v jeho moci, tak vtedy vety, ktoré sami sebe adresujeme, vedia byť veľmi kruté.
Môže sa nám, napr. stať, že ráno odignorujeme budík a zaspíme. To, čo nasleduje v našej hlave potom, je často ako z tých najdesivejších filmov. Nadávame si, vydierame sa, týrame sa cez slová. Následne sme z toho vnútorne takí zničení a roztržití, že sa nám začne diať jedna nehoda za druhou. Aj to je výsledok jeho práce. Chce nás potrestať. Dokonca chce, aby sme trpeli aj fyzicky. Vie, že vo fyzickej bolesti je pamäť, ktorej sa v budúcnosti budeme chcieť vyhnúť. Chce nás tak donútiť byť v neustálom napätí a neodpustiť si žiadne poľavenie v režime.
Lovec príležitostí
Vojenský stratég vie aj počas dňa využiť akúkoľvek príležitosť na to, aby nás ponižoval. Núti nás porovnávať sa s druhými, závidieť, a to len preto, aby nám ukázal, v čom všetkom zaostávame. Neustále „ide po nás“, aby sme pochopili, ako málo toho v živote robíme a v čom všetkom sa musíme zlepšiť. V každej jeho vete, mierenej voči nám, je veľmi veľa násilia, tlaku, nepochopenia a absolútneho odmietania pocitov.
Zmena je možná
Je našou voľbou, že si vojenského stratéga povoláme „do služby“. Vieme to ale kedykoľvek zmeniť. Uvedomením tohto nefunkčného a dlhodobo neudržateľného vzťahu samého so sebou, sa otvárame novému rozhodnutiu a berieme si tak vlastnú autoritu späť.
LÁSKAVÝ OCHRANCA
Táto forma disciplíny sa nás, naopak, snaží najskôr pochopiť zvnútra. Zisťuje a vníma, čo potrebuje naše srdce na to, aby sa cítilo naplnené. Pozoruje, aké aktivity robíme spontánne a radi a v ktorých je naše srdce. Sleduje, kedy a čomu venujeme svoj čas a energiu, bez očakávania, že za to získame nejaké ocenenie či uznanie za prínos. Ide po stopách našej čírej radosti z akejkoľvek jednoduchej alebo, pre nás, samozrejmej aktivity. Najskôr v nás pochopí náš osobitý „vzorec radosti“ a potom pochopí to, aké sú naše talenty a naša unikátnosť na tomto svete.
Zdanlivá pasivita
Láskavý ochranca od nás nevyžaduje disciplínu hneď. Dáva nám čas a priestor. Jeho služba pre nás začína najskôr tichým pochopením. To prináša do nášho života pokoj a zdanlivú pasivitu. V tomto období sa môžeme pristihnúť pri zvýšenom toku premýšľania a vnímania. Toto prúdenie informácií z nás vyťahuje on. Potrebuje pochopiť zložitosť, komplexnosť a výnimočnosť nášho bytia.
Keď nás spozná a pochopí naše potreby i súvislosti, nastaví rituály, ktoré budú pre nás bezpečným priestorom. Vyskladá náš deň, týždeň, mesiac, rok i celý život tak, aby sme robili to, čo robiť máme. Zámer takýchto rituálov je posilniť v nás našu silu, autoritu, rešpekt, venovať sa činnostiam, ktoré nás bytostne napĺňajú a dávajú nám hlboký zmysel.
Takéto pravidlá a rituály potom aj radi dodržiavame, lebo už sme si s ním, medzičasom, vytvorili vzťah. Veríme mu, že vie, čo je pre nás dobré, a preto naše vnútro nemá žiadnu potrebu rebélie voči, ním vytvoreným, pravidlám a stereotypom. Tým je prirodzene tvorená naša disciplína. A verte, táto je aj na celý život.